V Antverpách zaradil ľadový hokej spolu s krasokorčuľovaním do športového programu s cieľom demonštrovať a propagovať nové športy. Spočiatku sa mali konať len ukážkové vystúpenia v krasokorčuľovaní. Majitelia štadióna, ktorí boli fanúšikmi hokeja, trvali na zaradení do hokejového programu. V tom čase bol v Belgicku iba jeden štadión vhodný na usporiadanie súťaží tejto úrovne a organizátori preto museli súhlasiť s požiadavkami majiteľov arény.
Na olympijských hrách sa zúčastnili tímy z Kanady, USA, Belgicka, Francúzska, Československa, Švédska a Švajčiarska. Kuriozitou je, že sa zápasy odohrali v apríli 1920, štyri mesiace pred začiatkom hlavného programu olympiády.
Pôvodný formát MS
Vôbec prvý turnaj sa konal podľa systému Bergvall, v troch etapách. V prvej fáze boli tímy rozdelené žrebom do troch štvrťfinálových dvojíc. Keďže sa turnaja zúčastnilo sedem tímov, Francúzsko sa na základe žrebu dostalo hneď do semifinále. Už v šiestom zápase na turnaji sa hralo o titul, ktorý vyhrala Kanada.
V druhej a tretej fáze získali Spojené štáty strieborné medaily a Československo bronzové medaily.
Vedenie Medzinárodnej hokejovej federácie po turnaji uznalo systém súťaží za neefektívny a opustilo ho.
Majstrovstvá sveta ako samostatný turnaj
Prvý svetový šampionát, ktorý sa konal ako individuálne podujatie bol v roku 1930. Celý turnaj sa mal konať vo francúzskom meste Chamonix. Vplyvom teplého počasia sa ale záverečné zápasy presunuli do Viedne a Berlína. Majstrovstvá sveta v roku 1930 sa tak konali v troch krajinách. Ide o jediný takýto prípad v histórii turnaja.
Šampionát sa konal podľa nezvyčajného vzoru. Kanada sa ako obhajca titulu dostala hneď do finále. Zvyšné tímy hrali turnaj o právo hrať vo finálovom zápase. Vo finále sa Kanaďania stretli s Nemcami a zdolali ich 6:1. Stali sa majstrami sveta a stačilo im na to na turnaji odohrať iba jeden zápas. Táto schéma súťaže sa už nikdy nepoužila.
Od roku 1930 sa každoročne konajú majstrovstvá sveta. Výnimkou boli roky 1940 až 1946, kedy sa turnaj nekonal z dôvodu 2. svetovej vojny. Majstrovstvá sveta sa počas zimných olympijských hier v rokoch 1924 až 1968 nekonali ako samostatný turnaj, keďže olympijský hokejový turnaj bol prirovnaný k svetovému šampionátu. Víťazný tím získal dva tituly - olympijský víťaz a majster sveta. Od roku 1972 už toto pravidlo neplatilo a v danom roku sa konali aj majstrovstvá sveta, nezávisle od olympiády.
Moderný formát majstrovstiev sveta
Formát turnaja sa často upravoval. Väčšina turnajov prebiehala systémom každý s každým. Všetky tímy odohrali s každým súperom jeden alebo dva zápasy. Tím, ktorý získal najviac bodov, sa stal majstrom.
Niekedy sa majstrovstvá konali v dvoch etapách. V prvej etape boli mužstvá rozdelené do dvoch alebo troch skupín, v rámci ktorých hrali každý s každým jeden zápas. Najlepšie družstvá postúpili zo skupín do druhého kola, kde opäť hral každý s každým. Vyhralo družstvo s najvyšším počtom bodov.
V roku 1992 bol na majstrovstvách sveta zavedený systém play-off a turnaj sa začal konať podľa modernej schémy. V úvodnej fáze boli mužstvá rozdelené do skupín. Najlepšie tímy zo skupín postúpili do play off, ktorého víťaz sa stal majstrom sveta.
V súčastnosti sú mužstvá rozdelené do dvoch skupín po 8 účastníkov. Do play off postupujú štyria najlepší z každej skupiny a hrajú play-off zápasy o titul. Tímy, ktoré obsadia posledné miesta v skupinách, vypadávajú z najvyššej divízie do prvej.
