Ešte však netušili, že najbližšie tri mesiace ich mesto zachváti peklo. Čakala ich najabsurdnejšia choroba v histórii – tanečný mor. Prvou obeťou tohto zvláštneho ochorenia bola Frau Troffeová. Tá sa z ničoho nič postavila na ulicu a začala tancovať. Jej chaotické pohyby, čudné pózy, výskanie a dokonca obnažovanie tela boli na prvý pohľad zábavné, ale po chvíli pozorovania vzbudzovali strach. Podľa historických záznamov tancovala dlhých šesť dní bez toho, aby sa najedla, oddýchla si, či si aspoň vyzula krvavé topánky. Do týždňa sa k nej pridalo ďalších 34 nedobrovoľných tanečníkov. V priebehu jedného mesiaca už v uliciach mesta tancovalo 400 ľudí. Na tom by nebolo možno nič zvláštne, keby tancovali z vlastnej vôle. Oni však nevedeli prestať a mnohí sa v šialenom rytme, ktorý počuli iba oni, utancovali až na smrť.
Mohla za to tanečná mánia, svätojánske tance, choreománia alebo tanec sv. Víta. Všetky názvy označujú jeden a ten istý fenomén - nekontrolovateľnú tanečnú aktivitu. Miestni úradníci ani lekári si nevedeli vysvetliť, čo sa obyvateľom stalo. V domnienke, že sa potrebujú len „vytancovať“, im vyčlenili tanečné priestory, dokonca im postavili drevené pódiá a zavolali muzikantov. Na prvý pohľad to mohlo vyzerať ako celkom slušná párty, no hudba všetko ešte viac zhoršila. Tanečníci zo seba niekedy zúrivo strhávali šaty a na uliciach tancovali nahí. Iní kričali a vrieskali, kvičali či zvíjali sa, váľali sa po zemi ako zvieratá, štekali, obscénne gestikulovali a dokonca sa oddávali sexuálnym orgiám. Tí, čo nevládali, padali na zem. Ostatní však ďalej skákali aj po nich. Denne na vyčerpanie zomieralo až 15 ľudí. Telá nešťastníkov od nekonečného tanečného maratónu vyslobodilo totiž až smrteľné vyčerpanie, infarkt či mozgová príhoda.
Keď sa opatrenie navýšenia tanca ukázalo ako neúčinné, správcovia mesta vyhlásili zákaz tanca a hudby na verejnosti. Zvyšní tanečníci boli spútaní a odvedení do svätyne zasvätenej sv. Vítovi. V nasledujúcich týždňoch postupne väčšina postihnutých dokázala svojvoľne kontrolovať vlastné pohyby a epidémia sa oficiálne skončila. Tí, ktorí prežili, nikdy nezistili, čo sa im stalo. Vlastne dodnes sa presne nevie, čo tanečný mor, ako ho nazvali, spôsobilo. Bol to démon, kliatba či otrava jedom?
Tak, ako sa choroba objavila, tak záhadne aj zmizla. Trvalo to však dlhé tri mesiace. Zvláštne je, že tanečný mor v Štrasburgu nebol jediným svojho druhu, aj keď práve o tomto sa hovorí najviac. Podobné masové hystérie zaznamenali aj kroniky v Taliansku, Švajčiarsku, Nemecku a Holandsku.
